Projekty

V zákone o geologických prácach (geologickom zákone) č. 569/2007 v paragrafe 21 je uvedené: Vybrané geologické práce možno vykonávať len v prieskumnom území, ktoré určuje Ministerstvo životného prostredia SR. Spoločnosť Ludovika Energy má pre svoju činnosť určené tieto prieskumné územia:

Prieskumné územia

PRIESKUMNÉ ÚZEMIE ČERMEĽ – JAHODNÁ

V prieskumnom území Čermeľ-Jahodná sa nachádza ložisko ( U-Mo rudy) Košice I. - Kurišková, situované v krajinnom podcelku Kojšovská Hoľa a v krajinnom celku Volovské vrchy, ktoré sú súčasťou Západných Karpát.
Ložisko sa nachádza 7 km ZSZ od okraja mesta Košice a 1,5 km JV od chaty Jahodná v členitom horskom zalesnenom teréne vo výške 600 m. n.m.
Kilometer severne od ložiska vedie cesta II. triedy  Spišská Nová Ves - Košice.  Územie je budované metamorfovanými vulkanoklastickými, vulkanickými a sedimentárnými horninami (Krompašská skupina – petrovohorské súvrstvie).
 Oblasť severogemerického permu má vrásovo – šupinový štýl stavby, ktorý je charakteristický pre celé územie. Pri overovaní rudonosných horizontov v severogemerickom perme sa ako najperspektívnejšie ukázalo petrovohorské súvrstvie. V jeho náplni prevládajú horniny acidného až bázického  vulkanizmu s premenlivým množstvom sedimentov. V ložisku Košice I. - Kurišková sa uranová mineralizáca viaže na vrstvu metatufov na báze metabazaltov až bazaltoidných andezitov a na ich styku s podložnými markušovskými pieskovcami, ktoré sú tiež miestami mineralizované.
Menej bohatá mineralizácia sa nachádza v telese bázických vulkanitov a v nadložných vulkanoklastikách. Uránová mineralizácia nevystupuje na zemský povrch, ale začína 150 – 200 m pod povrchom a pokračuje až do hĺbky 800m. Ložisko je v značnom stupni preskúmanosti.
               Tournigan Energy Ltd., ktorá financuje na Slovensku prostredníctvom svojej dcéry Ludovika Energy, s.r.o. geologický prieskum ložiska, zverejnila nezávislú správu Preliminary Economic Assessment (PEA) – Predbežný ekonomický odhad . Štúdiu skompletizovala spoločnosť Pincock, Allen & Holt z USA.
            V zverejnenom predbežnom ekonomickom odhade (PEA) sa pre ložisko Kurišková navrhuje model hlbinnej ťažby s objemom 276.000 ton rudy ročne so základkou. Odhadnuté kapitálové náklady projektu sú 156 mil. US$ a návratnosť 5,3 rokov. Vnútorná miera výnosnosti (IRR) projektu sa odhadla na 32,8 %.
            Hoci PEA neodpovedá definitívne na otázku ako bude ťažba realizovaná, ale vysoký ekonomický potenciál ložiska umožňuje vybudovanie infraštruktúry aj v relatívne vzdialenej lokalite od ložiska. To zaručí zachovanie turisticko-oddychového rázu oblasti Jahodná, dodržanie princípov ochrany životného prostredia a chránených území ako napr. Natura 2000. Ložisko by sa tak zaradilo medzi moderné svetové otvárky realizované z väčšej vzdialenosti.
Ludovika Energy v súčasnosti predovšetkým realizuje prieskum a začína s prípravami technických štúdií. Je potrebné urobiť prefeasibility štúdiu, detailný výpočet zásob, feasibility štúdiu a environmentálnu štúdiu. Tento proces bude trvať ešte niekoľko rokov. Firma Ludovika Energy požiadala o  predĺženie prieskumného územia o ďalšie štyri roky. Jej žiadosti bolo v apríli 2009 vyhovené a z tohto dôvodu firma nemá dôvod žiadať o určenie dobývacieho priestoru.

PRIESKUMNÉ ÚZEMIE SPIŠSKÁ TEPLICA

       Administratívne sa územie  rozkladá  v Prešovskom kraji, v katastrálnom území Spišská Teplica, Poprad, Gánovce, Hozelec, Vikartovce, Kravany nad Hornádom,  Spišské Bystré, Hranovnica, Spišský Štiavnik, Švábovce, Hôrka pri Poprade, Vydrník, Jánovce pri Poprade, Machalovce.
Geograficky  územie patrí do fatransko  - tatranskej oblasti do celku Kozie chrbty, podcelku Dúbrava.
Nadmorské výšky postupne od západu na východ klesajú. Relatívne  prevýšenia v  oblasti sú od 100  do 650  m.
       Dúbrava,  rozprestierajúca  sa  od  Liptovskej Tepličky a Vikartoviec až po Spišský  Štvrtok, je najvýchodnejším výbežkom Kozích  chrbtov a oddeľuje Hornádsku  kotlinu na juhu od Popradskej na severe. 
Geologicky patrí oblasť k tzv. vikartovskej  hrasti, ktorá  sa vyzdvihla nad okolitý paleogén.
       Územie je budované horninami hronika, predovšetkým permskými sedimentárnymi horninami s výskytom hypoabysálnych hornín.
Z permských hornín osobitne   pozoruhodné sú  kravianské vrstvy (vrchný perm P2, tzv. produktívne vrstvy), v ktorých sa nachádzajú vrstvy s úlomkami zuhoľnatenej flóry s rudnou mineralizáciou. Rudné telesá majú stratiformný charakter s U-Cu-Pb mineralizáciou. V rokoch 1967 – 1972 sa ťažila uránová ruda na ložiskách Kravany, Švábovce a Vikartovce.
       Cieľom projektovaných geologických prác v prieskumnom území je vyhľadávanie a prieskum rudných telies s U-Cu-Pb mineralizáciou.

PRIESKUMNÉ ÚZEMIE KLUKNAVA

       Prieskumné územie Kluknava sa nachádza vo východnej časti Slovenska v Košickom samosprávnom kraji, v okresoch Spišská Nová Ves a Gelnica. Je súčasťou Volovských vrchov v Západných Karpatoch, má rozlohu 28 km2 a rozprestiera sa prevažne v katastrálnom území Kluknavy a Krompách.
      Oblasť bola už v dávnej minulosti známa ťažbou medených a strieborných rúd. Meď z južného okolia Krompách bola predmetom významného obchodu už v stredoveku a hutníctvo medi tu prebieha aj v súčasnosti.
      V polovici 20. storočia tu boli zistené prvé výskyty uránovej mineralizácie. Počas prvých prieskumných prác bolo zistené, že uránová mineralizácia je viazaná na horniny permu a má stratiformný (vrstevnatý) charakter. Tým sa zaradila medzi podobné výskyty uránovej mineralizácie v perme severného gemerika ako Novoveská Huta a okolie Košíc.
      Doterajšia preskúmanosť územia zahŕňa letecký geofyzikálny prieskum, v časti územia povrchový rádiometrický prieskum, kutacie ryhy a priesorovo obmedzený prieskum vrtmi do hĺbky 100 – 500 m. Prieskumná činnosť je vysoko náročná vzhľadom na zložité geologické a tektonické pomery ako aj hĺbku rudných polôh.

    
PRIESKUMNÉ  ÚZEMIE  SPIŠSKÁ NOVÁ VES

           Prieskumné územie Spišská Nová Ves bolo určené za účelom vykonávania geologických prác na ložisku radioaktívnych nerastov U a nerastov, z ktorých možno vyrábať kovy Mo, Cu. Jeho rozloha je 14,86 km2.
           Ložisko Spišská Nová Ves sa nachádza 7 km juhozápadným smerom od mesta Spišská Nová Ves v jej miestnej časti Novoveská Huta. Novoveská Huta a jej okolie má svoju niekoľko storočnú históriu ťažby a hutníctva medených, menej železných rúd. Svedectvom sú historické záznamy, banské diela, banské a hutnícke odvaly. Od 19. storočia až doteraz tu prebieha ťažba sadrovca a anhydritu.
Po II. svetovej vojne sa obnovil prieskum a ťažba medených rúd. Od roku 1947 tu začal rozsiahly prieskum na uránové rudy, v menšej miere aj ich ťažba. Tieto práce na medených a uránových rudách (okrem síranov) boli ukončené v roku 1989 z dôvodu útlmu baníctva z ekonomických dôvodov.
            Okolie ložiska je budované horninami mladšieho paleozoika (prvohôr) a mezozoika (druhohôr). Reprezentované sú dobšinskou skupinou (vrchný karbón), krompašskou skupinou (perm) a stratenskou skupinou (trias, jura).
Ložisko je budované  prevažne permskými horninami krompašskej skupiny, ktorá sa člení na

• knolské súvrstvie:  tvorené zlepencami, pieskovcami, bridlicami. 
• petrovohorské súvrstvie : súvrstvie s podstatným niekde až prevládajúcim  zastúpením  vulkanoklastického materiálu v sedimentoch. Ide o produkty bázického, intermediárneho ale aj kyslého vulkanizmu. Práve na toto súvrstvie hrubé 700 – 1000 m sú viazané ložiskové rudonosné polohy U – Mo zrudnenia
• novoveské súvrstvie: klastogénne sedimenty – zlepence, pieskovce, bridlice s rôznym zastúpením síranov ( sadrovec, anhydrit) v  sedimentoch, ktoré sú v okolí ťažené banským spôsobom

Hlavnými nositeľmi uránového zrudnenia  sú dve stratiformné polohy U-Mo zrudnenia vo vulkanicko - sedimentárnom  petrovohorskom súvrství.
Urán vystupuje hlavne  v podobe uraninitu – rôzne minerálne formy oxidu uraničitého ( udávaný ako uraninit, smolinec , nasturán, uránové černe) a ojedinele spolu s titánom  vo forme coffinitu.
Prieskumné práce v prieskumnom území sú zamerané na komplexné zhodnotenie doterajších prieskumných prác, na overenie množstva U-Mo rudy, jej kvality a technologických vlastností, na overenie nových zásob v pokračovaní ložiska, hlavne pomocou prieskumných vrtov.

PRIESKUMNÉ ÚZEMIE CHRASŤ NAD HORNÁDOM

           Prieskumné územie sa nachádza v katastroch obcí Závadka, Poráč, Chrasť nad Hornádom, Rudňany, Matejovce nad Hornádom, Markušovce, Vítkovce.
Určené je pre vyhľadávanie a prieskum Fe, Cu, U, Mo rúd v severných častiach rudňanského rudného poľa, ktoré sa nachádzajú vo forme kremeň sideritových žíl s chalkopyritom, tetraedritom cinabaritom, barytom a množstvom ďalších minerálov. V tomto priestore v minulosti prebiehala intenzívna prieskumná a hlavne ťažobná činnosť, ktorá z väčšej časti bola ukončená v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. V malej miere bola zachovaná ťažba barytu do dnešných dní. 
           Na geologickej stavbe rudnianskeho rudného poľa sa zúčastňuje rakovecká, dobšinská a krompašská skupina, sedimenty mezozoika a paleogénu, ako aj kvartérne pokryvné útvary. Rakovecká skupina  vystupuje na povrch  v najjužnejšej časti územia, severným smerom sa ponára pod uhlom 30 – 40° pod súvrstvia dobšinskej, krompašskej skupiny a mezozoika. Reprezentantom rakoveckej skupiny v oblasti je sykavské súvrstvie, s    charakteristickým bázickým vulkanizmom, zastúpeným diabázami a spilitmi v asociácii s bázickými vulkanoklastickými horninami, ktoré sú dominantnou fáciou súvrstvia. V nadloží sykavského súvrstvia vystupuje komplex vyššie metamorfovaných bázických až intermediárnych hornín – rulovo amfibolitový komplex. Na zvrásnenej a metamorfovanej rakoveckej skupine ležia s výraznou uhlovou diskordanciou  súvrstvia dobšinskej skupiny. Bazálnu časť skupiny tvorí rudnianske súvrstvie, v jeho nadloží sa vyvíja zlatnícke súvrstvie. Zlatnícke súvrstvie v priamej stratigrafickej pozícii v nadloží rudnianskeho súvrstvia obsahuje psamitické, aleuritické a pelitické sedimenty, metamorfované vulkanické horniny a ich vulkanoklastiká, podradne karbonáty. Sedimentácia v spodnej časti je zastúpená grafitickými bridlicami s vložkami pieskovcov. Strednú časť súvrstvia charakterizuje striedanie diabázov a ich vulkanoklastík (metamorfovaných vo fácii zelených bridlíc) s vložkami chloritických, chloriticko - sericitických a grafitických bridlíc. V najvrchnejšej časti súvrstvia sú prevažne grafitické bridlice s vložkami jemnopiesčitých bridlíc a pieskovcov. Krompašská skupina leží na zvrásnenom a zerodovanom podloží (dobšinská skupina) výrazne diskordantne. V centrálnej časti rudnianskeho rudného poľa sú zachované väčšinou len relikty bazálneho súvrstvia v podložných kryhách prešmykových línií. Smerom na sever sa vývoj krompašskej skupiny postupne kompletizuje a nadobúda veľkú mocnosť. Knolské súvrstvie predstavujúce bazálnu časť krompašskej skupiny a je charakterizované hrubodetritickou sedimentáciou, t. j. polymiktné zlepence s polohami pieskovcov, piesčitých a ílovito - piesčitých bridlíc fialovej a sivofialovej farby, zriedkavejšie sivých a nazelenalých farieb. Bazálne zlepence tvoria mohutný až do 300 m mocný komplex. Mezozoické komplexy v severnej časti rudnianskeho rudného poľa patria spodnému a strednému triasu. Vytvárajú pomerne široké pásmo na severe obmedzené paleogénom Spišskej kotliny a na juhu mladopaleozoickými horninami. Stratigraficky najvyššie členy zachované v denudačných zvyškoch tvorí bazálne súvrstvie centrálnokarpatského flyša. Leží v troskách zväčša na komplexoch mezozoika, ale aj mladšieho paleozoika a jeho súvislé výskyty lemujú zo severnej časti územia rudnianskeho rudného poľa.
           Cieľom projektu je zhodnotenie doteraz realizovaných geologických prác, overovanie priebehu a pokračovania známych žilných štruktúr v tomto ložiskovom poli použitím komplexu prieskumných prác a v neposlednom rade prehodnotenie zásob rúd z hľadiska dnešných cien surovín.

PRIESKUMNÉ  ÚZEMIE  VÍŤAZ

       Prieskumné územie sa nachádza na hraniciach Prešovského a Košického samosprávneho kraja. Jeho územie má plochu 4,28 km2 a rozprestiera sa najmä v katastrálnych územiach obcí Víťaz a Dúbrava, v okresoch Levoča a Prešov. Je určené na vykonávanie geologických prác v etape vyhľadávací ložiskový geologický prieskum na U,Mo,Cu,Fe,Pb, Au, Ag.
       Geologická stavba tohto územia je veľmi komplikovaná a tvoria ju geologické jednotky vnútorných Západných Karpát. Najrozšírenejšie sú tu horniny veporika , predstavované žulami kryštalického jadra, metamorfovanými horninami prvohôr a mladšími – druhohornými vápencami a dolomitmi. Uránová mineralizácia bola objavená pri vyhľadávacom prieskume pred 30 rokmi a výrazne sa odlišuje od doteraz známych typov mineralizácie. Vyskytuje sa v nízko metamorfovaných hrubozrnných horninách, ktorých pôvod poukazuje na usadené horniny veporického permu. V týchto horninách sa zistili nepravidelné výskyty uránovej mineralizácie vo forme sľúd. Vzhľadom na analógie s inými výskytmi predpokladáme stratiformný (vrstevnatý) typ zrudnenia.
       Doterajšia preskúmanosť územia zahŕňa letecký geofyzikálny prieskum, povrchový rádiometrický prieskum a v obmedzenom rozsahu aj gamaspektrometrický prieskum.     
      Z technických prác boli realizované kutacie ryhy a plytké šachtice v obmedzenom rozsahu.

Mapa prieskumných území >> viac