Otázky a odpovede
Projekt ťažby uránu v oblasti Kurišková

1. V akej fáze je projekt firmy Ludovika Energy  v oblasti Kurišková?

Ludovika Energy má povolenie na prieskum uránových ložísk od marca 2005. Po niekoľkoročnom geologickom prieskume a s využitím historických poznatkov spoločnosť definovala zásoby uránu na takmer  7 900 ton U (9 316 ton U3O8) pravdepodobných zásob  Z2 a  6 742 ton U (7 951 ton U3O8 ) predpodkladaných zásob  Z3 (podľa kanadských štandardov NI 43-101).
Spoločnosť sa v súčasnosti nachádza vo fáze riešenia koncepcie projektu. 25. júna 2009 zverejnila materská firma spoločnosti Ludovika Energy, Tournigan Energy, nezávislú správu Preliminary Economic Assessment (PEA) – Predbežný ekonomický odhad. Štúdia je prvá z troch technických štúdií , ktoré je potrebné skompletizovať v procese prípravy projektu:
1. štúdia: Koncepčná – Predbežný ekonomický odhad
Táto úvodná štúdia sa opiera o výsledky geologických prieskumov a zisťuje, či je dané ložisko životaschopné a či má zmysel pokračovať v jeho ďalšom skúmaní.  Koncepčná štúdia zväčša identifikuje: technické parametre, ktoré majú byť v ďalšom prieskume spresnené; všeobecné charakteristiky a parametre projektu; rozsah odhadov kapitálových a prevádzkových nákladov a obťiažnosť rozvoja celého projektu. Vypracovanie štúdie spravidla trvá od 4 do 8 mesiacov. Táto štúdia identifikuje surovinu s  určitým objemom a obsahom kovu, ale ešte  nie „ ekonomicky ťažiteľné zásoby.“

2. Aké budú ďalšie kroky spoločnosti?

2. štúdia – Predbežná štúdia realizovateľnosti
Predbežná štúdia realizovateľnosti  je stredným krokom v procese technického hodnotenia  projektu. Stupeň presnosti je vyšší ako v úvodnej štúdii. V tejto fáze sú vykonané príslušné geologické a geotechnické práce za účelom presnejšieho  definovania „suroviny“ . Ekonomická analýza predbežnej štúdie realizovateľnosti je dostatočne presná na zhodnotenie viacerých možností rozvoja projektu a celkovej životaschopnosti projektu. Odhady nákladov a technické parametre však nie sú dostatočne exaktné na konečné rozhodnutie o realizácii projektu alebo financovaní zo strany bánk. Vypracovanie predbežnej štúdie realizovateľnosti trvá od 8 do 15 mesiacov a často vyžaduje geologické prieskumné  vrty.
Ciele tejto štúdie sú:

• Surovina/zásoby
• Metódy ťažby a úpravy
• Rozsah ťažby a úpravy
• Ochrana životného prostredia a povoľovacie konanie
• Doba vývoja a životnosť bane
• Výťažnost
• Obchodovateľnosť produktu
• Odhady kapitálových nákladov
• Odhady prevádzkových nákladov
• Ekonomická citlivostná analýza

3. štúdia: Štúdia realizovateľnosti
Táto štúdia predstavuje posledný a najpodrobnejší krok v procese technického hodnotenia projektu a jej cieľom je zodpovedať na otázku či ťažiť alebo nie a tiež poskytnúť detailné informácie o možnom projekte z hľadiska jeho financovateľnosti. Hlavné parametre štúdie realizovateľnosti sú založené na spoľahlivých a úplných technických prácach. Ciele tejto štúdie sú rovnaké ako u predbežnej štúdie realizovateľnosti, avšak podrobnosti a miera presnosti sú oveľa vyššie. V procese vypracovávania štúdie je potrebné vykonať detailné geologické a geotechnické práce za účelom definovania suroviny a zásob. Odhady kapitálových a prevádzkových nákladov sú odvodené od hodnotení investorov. Návrh posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) je predložený príslušným štátnym inštitúciám. Vypracovanie štúdie realizovateľnosti trvá od 12 do 24 mesiacov, pričom súčasne prebiehajú environmentálne a povoľovacie konania, oficiálne a verejné konzultácie.
Popri vyššie opísaných technických štúdiách je v rámci posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) vypracovaných niekoľko enironmentálnych štúdií. Pred tým než je vydané formálne povolenie na vybudovanie bane musí byť EIA schválená tak európskymi, ako i slovenskými inštitúciami.

3. Aké by boli zdravotné dôsledky možnej ťažby uránu v oblasti Kurišková?

Moderné uránové baníctvo sa prevádzkuje vo viacerých krajinách sveta, pričom  nemá  negatívne dopady na zdravie pracovníkov baní či miestnych obyvateľov a nespôsobuje  znečistenie vôd, ovzdušia ani pôdy.  Podľa Svetovej asociácie jadrovej energetiky (World Nuclear Association), vystavenie radiácii je v týchto baniach nižšie ako stupeň prirodzenej radiácie v niektorých častiach Európy alebo Indie a je bez negatívnych dôsledkov.
Pred začatím akýchkoľvek prác na projekte dá Ludovika Energy vypracovať štúdie o výskyte radónu a prirodzenej radiácii v oblastiach možnej ťažby, aby sa zaručilo, že prirodzené hodnoty radónu a radiácie nevzrastú. Ludovika Energy už v minulosti dala vypracovať porovnávaciu štúdiu obcí, v ktorých katastri sa nachádza uránové ložisko (aj s ťažbou v minulosti) s obcami, kde sa žiadne ložisko nerastov nenachádza. Štúdiu realizovala spoločnosť Environment a.s. v spolupráci so Slovenskou zdravotníckou  univerzitou.
Z výsledkov odbornej štúdie vyplýva, že takmer všetky sledované indikátory boli bez štatistickej významnosti, t.j. nenašiel sa žiadny závažný rozdiel v neprospech obcí s ťažbou uránu.
Normy Európskej únie, týkajúce sa ťažby uránu patria medzi najprísnejšie na svete. Z týchto dôvodov sú prevádzky detailne monitorované a nemôže dojsť k  prekročeniu radiačného žiarenia nad určitú povolenú  úroveň.
 Ludovika Energy sa bude riadiť odporúčaniami Medzinárodnej komisie rádiologickej ochrany (International Commission on Radiological Protection, nezávislá nezisková organizácia) vo vzťahu k ochrane pred ionizujúcim žiarením. Všetky banské aktivity, ktoré bude Ludovika Energy vykonávať, budú regulované a pravidelne kontrolované štátnymi inštitúciami.

4. Aký vplyv by mala možná ťažba uránu v oblasti Kurišková na životné prostredie?

Banské spoločnosti musia spĺňať prísne environmentálne a bezpečnostné opatrenia pred otvorením bane i počas prevádzky bane, aby sa zabezpečila ochrana ovzdušia, pôdy a kvalita podzemnej vody. S ťažobným odpadom a hlušinou bude nakladané tak, aby sa zabezpečila ochrana životného prostredia. Po uzavretí bane bude celá oblasť rekultivovaná a uvedená do pôvodného stavu.
V prípade podzemnej bane (ktorá je predpokladaná aj v tomto projekte) môže byť hlušina a ťažobný odpad umiestnený pod zemou v priestore ťažby.
Pri úprave rudy z Kuriškovej je možné použivať chemikálie na báze karbonátov a vylúčiť použitie kyselín, ktoré sa používajú vo väčšine uránových úpravní  na svete.
V súčasnosti majú banské firmy povinnosť zahrnúť do celkových nákladov na projekt i náklady na ochranu životného prostredia a rekultiváciu, v opačnom prípade nedostanú povolenie na výstavbu bane. Naviac, pred začatím banskej činnosti musí firma vopred zložiť finančné prostriedky, čím sa zaručí, že všetky náklady, spojené s rekultiváciou oblasti sú plne pokryté. V súčasnosti je už štandardom rekultivačných aktivít zanechať oblasť ťažby v rovnakom alebo lepšom stave ako na začiatku.
Predtým, než  dostane banská firma potrebné povolenia na prevádzku bane, musí splniť komplexné požiadavky na ochranu životného prostredia. Slovensko ako i susedné štáty Európskej únie prebralo najstriktnejšie štandardy, týkajúce sa trvalo udržateľného baníctva od Kanady a Austrálie. Žiadna banská prevádzka nedostane na Slovensku alebo v Európskej únii povolenie na ťažbu bez podrobnej analýzy nasledovných krokov:
Základné štúdie (účelom je určiť environmentálne podmienky pred, počas a po uzavretí bane),
Posudzovanie vplyvov na životné prostredie (EIA),
Povoľovacie konanie na lokálnej, štátnej a medzinárodnej úrovni,
Plán nakladania s ťažobným odpadom a rekultivácie,
Vodné hospodárstvo,
Plán ochrany spodných vôd,
Štúdia kvality ovzdušia stavu hluku,
Štúdia posúdenia vytvárania kyslých roztokov z okolitých hornín,
Plán uzatvorenia bane

5. Aký dopad by mala možná ťažba uránu na rekreačnú oblasť Jahodná?

Ťažba a turizmus sa vzájomne nevylučujú, ba naopak, v mnohých častiach sveta turistické prevádzky profitujú z rozvoja, ktorý prináša baníctvo a pred negatívnymi následkami je turistický ruch chránený najmodernejšími spôsobmi prevádzkovania ťažby a rekultivácie prostredia.
V Českej republike sa uránová ruda ťaží v blízkosti obce Dolní Rožínka, ktoré sa nachádza v povodí rieky Svratky. Táto rieka je vodárenským tokom pre mesto Brno. I napriek takmer štyridsaťročnej konštrukcii odkaliska tu neboli zaznamenané žiadne znečistenia podzemných vôd. V neďalekom Novom Meste na  Morave sa  konajú preteky svetového pohára v klasickom lyžovaní.
Keďže ložisko v oblasti Kurišková má dostatočný obsah úžitkových zložiek, projekt ťažby by bolo možné realizovať pod zemou. Je možné predpokladať, že ťažiť by sa začínalo v hĺbke 500 metrov pod povrchom (ložisko  je známe asi od hĺbky 150 m pod povrchom) a bolo by sprístupnené prostredníctvom štôlňe vzdialenej niekoľko kilometrov od samotného ložiska. Vchod do bane by teda mohol byť umiestnený mimo oblasti Natura 2000 a ťažba by tak nebola viditeľná zo žiadnej z turistických lokalít či chodníkov v rekreačnej oblasti Jahodná. Budúca baňa by tak nemala vplyv na cestovný ruch v tejto oblasti.
Dôkazom   toho, že cestovný ruch a najmodernejšie baníctvo sa vzájomne nevylučujú sú nasledujúce príklady: v Kanade sa nachádza baňa na zinok v rámci národného parku; na gréckych ostrovoch koexistuje baníctvo a cestovný ruch už niekoľko rokov, pričom turisti profitujú z mnohých projektov, financovaných banskými firmami. Naviac, infraštruktúru, ktorú vybuduje banský priemysel veľmi často využíva aj cestovný ruch.  
Ako ukazujú príklady baní Mittersill (Rakúsko) a Alcoa (Austrália), ťažba v chránených oblastiach je nielen možná, ale veľmi úspešná. Baňa Mittersill, ktorá je umiestnená v rakúskych Alpách, je najväčšou podzemnou wolfrámovou baňou v Európe a vhodne kombinuje ekológiu a priemysel. Banská prevádzka spĺňa prísne environmentálne normy, pretože je umiestnená na hranici národného parku a v blízkosti lyžiarskeho strediska Zell am See. Alcoa je zasa svetovým lídrom v rekultivačných projektoch. Ekosystémy v parku Jarrah sú v súčasnosti niesmierne bohaté na flóru i faunu, pričom pred časom v oblasti Západnej Austrálie ťažila firma Alcoa bauxit. Časť tohto rekultivovaného parku v Jarrahdale sa dnes teší obľube turistov, milovníkov prírody a horských cyklistov.
Banský priemysel sa zásadne zmenil, pričom prioritou je spolupráca s komunitou, ochrana životného prostredia, zodpovedná prevádzka a rekultivácia oblastí po skončení ťažby. Spodné vody sú starostlivo chránené a hlušina použitá pri rekultivácii prostredia. Rekultivácia

6. Je uránové baníctvo bezpečné pre pracovníkov bane?

Áno, štandardy moderného baníctva zabezpečujú bezpečnosť ťažby uránu. Riziko vystavenia radiácii je znížené na minimum (podstatne nižšie ako predpisujú medzinárodné smernice o radiácii). Ako v každej banskej prevádzke je aj tu štandardom prísne používanie ochranných pomôcok, vrátane rukavíc, ochranných okuliarov a kombinéz.

• Ložiská na Slovensku nemajú také vysoké obsahy U aké boli v ČR ( Jáchymov, Příbram) z čoho vyplýva, že nebude potrebné používať špeciálne ochranné prostriedky.

Pracovné prostredie je monitorované prostredníctvom rôznych kontrolných a výstražných systémov, podobne sa vykonáva i pravidelné monitorovanie kontaminácie vzduchu, prachu a povrchu.
Ďalšie bezpečnostné opatrenia, ktoré majú za úlohu chrániť zdravie pracovníkov bane pri ťažbe a spracovaní:

• Kvalitné ventilačné systémy v podzemých prevádzkach minimalizujú pôsobenie radónového plynu.
• Efektívna kontrola prachu, pretože prach môže obsahovať rádioaktívne zložky a emitovať radónový plyn.
• Obmedzenie vystavenia radiácii pracovníkov v bani, úpravni a v oblastiach s hlušinou na minimum, pričom v žiadnom prípade nemôžu presiahnuť limity stanovené kontrolnými orgánmi.
• Používanie zariadení na detekciu radiácie vo všetkých baniach a prevádzkach.
• Vyžadovanie prísnych štandardov osobnej hygieny od pracovníkov, prichádzajúcich do styku s uránovým koncentrátom.

Na rozdiel od uhoľných baní, v ktorých každoročne zomrie 6 000 ľudí, sú uránové bane oveľa bezpečnejšie. Oficiálne záznamy radiačných dávok dokazujú, že pracovníci uránových baní nie sú vystavení radiácii viac ako povoľujú limity. Najvyššia prijatá dávka je polovica limitu 20 mSv/rok, pričom priemer je jedna desatina tejto hranice. (Pre porovnanie sú prirodzené dávky na niektorých miestach Európy a Indie až 50 mSv/rok bez negatívnych vplyvov na zdravie a priemerné dávky v niektorých východonemeckých baniach až 750 mSv/rok).
Uránové bane prevádzkované kanadskými spoločnosťami získali viaceré lokálne a národné ocenenia v ochrane životného prostredia, zdravia a bezpečnosti pri práci. Tieto firmy prevádzkujú bane s najbohatšími ložiskami uránu, pričom  priemerná dávka radiácie je iba zlomkom z povolených limitov. Z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov patria napr. bane v provincii Saskatchewan ku kanadským banským prevádzkam s najnižším výskytom nehôd a frekvencia týchto nehôd je podstatne nižšia ako v iných priemyselných odvetviach.

7. Mesto v spolupráci  s environmentálnymi  neziskovými organizáciami  podalo na banský úrad podnet na zrušenie chráneného ložiskového územia (CHLÚ), aby Váš projekt zastavili. Bude  spoločnosť Ludovika Energy pokračovať vo svojich aktivitách?

Nevidíme žiadny zákonný dôvod, kvôli ktorému by mal banský úrad zrušiť CHLÚ. Status CHLÚ znamená, že v podzemí sa nachádza ložisko, a štát ho chce chrániť,  a nie že sa bude ťažiť povrchovou ťažbou. Ťažba môže prebiehať v podzemnej prevádzke, pričom vstup do bane môže byť realizovaný prostredníctvom štôlne vzdialenej niekoľko kilometrov od samotného ložiska a za dodržania princípov ochrany životného prostredia a chránených území ako napr. Natura 2000. Preto samotné CHLÚ nemôže byť v rozpore so žiadnym oficiálnym územným plánom. Pre ilustráciu uvedieme, že v CHLÚ pri obci Novoveská Huta sa na jar 2009 začalo stavať nové lyžiarske stredisko.
Chránené ložiskové územie (CHLÚ) bolo určené v roku 1997, t.z. pred požiadaním o prieskumné územie v roku 2005, pričom CHLÚ musí byť podľa banského zákona zahrnuté do územných plánov. Náš geologický prieskum prebieha v určenom prieskumnom území.
Spoločnosť Ludovika Energy požiadala v apríli 2009 o predĺženie prieskumného územia o ďalšie 4 roky. Tejto žiadosti bolo vyhovené, takže v najbližšom čase neplánujeme požiadať o určenie dobývacieho priestoru (DP).
V súčasnosti sa projekt v oblasti Kurišková nachádza v úvodnej, tzv. koncepčnej fáze, pričom naše aktivity sa sústredia na geologický prieskum a prípravu úvodných technických štúdií. Trvanie tejto koncepčnej fázy sa odhaduje na niekoľko rokov.

8.  Ako  môže uránové ložisko v oblasti Kurišková zvýšiť energetickú sebestačnosť Slovenska?

Ťažiteľné zásoby uránu v ložisku Kurišková vystačia pre potreby jadrovej energetiky na Slovensku na približne 30 rokov.
Stratégia energetickej bezpečnosti SR, schválená v októbri 2008, zdôrazňuje, že v budúcnosti je možné očakávať, že výrobcovia jadrového paliva z Francúzska a Ruska budú požadovať od odberateľov ako určitú formu platby protihodnotu vo forme zabezpečenia surového uránu. To by znamenalo potrebu začať efektívne a racionálne využívať domáce zásoby uránových rúd. Štáty, ktoré budú požadovať len prepracovanie uránu na palivo, sa tak môžu dostať do zvýhodneného postavenia.
S vlastnými zdrojmi uránu by sa tak výrazne zvýšila bezpečnosť dodávok jadrového paliva na Slovensku a súčasne by sa zlepšila pozícia krajiny vo vyjednávaniach o cene jadrového paliva.

9.   Aký je postoj EÚ k prieskumu a ťažbe uránu?

Podľa Európskej komisie je energetická bezpečnosť spoločným záujmom celej Európskej únie. So zvyšujúcou sa integráciou energetických trhov a infraštruktúr prestávajú byť dostatočné riešenia na národnej úrovni. EÚ musí počítať so znížením závislosti na fosílnych palivách. Zároveň je potrebné zamedzovať zraniteľnosti členských štátov na dovoze energetických surovín.
V dokumente Energetická bezpečnosť EÚ a akčný plán solidarity definovala Európska komisia potrebu zvýšiť energetickú bezpečnosť EÚ prostredníctvom – okrem iných opatrení – diverzifikácie energetických dodávok a maximálneho využívania domácich energetických zdrojov EÚ. Rozvoj vlastných zdrojov energetických surovín je jedným z prostriedkov na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja, konkurencieschopnosti a zabezpečenia bezpečnosti dodávok energií.
Podľa komisára EK pre podnikanie a priemysel Günthera Verheugena  je banská činnosť sústavne vytláčaná inými aktivitami, ktoré brzdia rozvoj tohto odvetvia. Z hľadiska ochrany životného prostredia a chránených území ako napr. Natura 2000 EK konštatuje, že je potrebné vypracovať usmernenia, riešiace strety záujmov tak, aby sa zabezpečil prístup k nerastom a zároveň aj adekvátna ochrana prírody.
Vo viacerých európskych štátoch, vrátane Maďarska, Fínska, Švédska a Španielska v súčasnej dobe prebieha prieskum ložísk uránových rúd a ziintenzívňujú sa debaty o (znovu)otvorení uránových baní, ktoré by spĺňali prísne environmentálne štandardy. Z dôvodu významu strategických surovín, medzi ktoré patrí aj urán, pre energetickú bezpečnosť krajiny, rozhoduje v štátoch EÚ o povoleniach na prieskum týchto surovín štát, nie obce, príp. záujmové organizácie. Je pravdepodobné že prvé uránové bane budú v spomenutých štátoch otvorené, resp. znovuotvorené v priebehu 2-3 rokov.